Splavenina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Splavenina na dne rieky.

Splavenina sú častice pohybujúce sa vo vodnom toku pozdĺž dna. Sú to hrubozrnnejšie častice, ktoré voda strháva, valí alebo posúva po dne koryta, čím dochádza k ich pohybu v smere toku.[1] Je to erozívny materiál, ktorý sa dostáva do pohybu len pri väčších povodniach – naproti tomu plavenina je tvorená jemnozrnnými časticami, ktoré sú trvalou súčasťou vodného toku a pri jeho spomalení sedimentujú. Plavenina sa stáva splaveninou, ak sa hýbe po dne rieky.[2]

Splavenina sa usadzuje v dolnom toku rieky, kde je sklon toku nižší. Niekedy vytvára náplavový kužeľ. Počas pohybu splaveniny dochádza k jej obrusovaniu a rozpadu, čo má za následok ich klesajúci rozmer v smere toku. Dochádza takisto k ich premene na plaveniny (ak sú častice dostatočne malé), čím sa zvyšuje množstvo plaveniny.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b JENEIOVÁ, Katarína. Hodnotenie plaveninového režimu na slovenských tokoch [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav,, 2021, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online. Archivované 2024-05-06 z originálu.
  2. 7. PLAVENINY [online]. 2018, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online. Archivované 2022-03-02 z originálu.