Deň Víťazstva ( pieseň )

„Deň Víťazstva” (Rusky: День Победы, Anglicky: Victory Day, Česky: Den Vítezství) je jedna z najpopulárnejších Ruských pesničiek, ktoré sa zaoberajú Druhou svetovou vojnou. V piesni sa spieva o Dni Víťazstva, ktorý majú v Rusku 9. mája. Táto pieseň sa však líši od ostatných svojím šťastným tónom a podobnosťou s pochodmi. Bola zložená Davidom Tuchmanovom 30 rokov po vojne. V slovách Vladimira Charitonova, veteránneho textára, „pieseň vyzerala, ako keby sa vrátila v čase. Aj keď bola napísaná 30 rokov po vojne, zdá sa, že nám samotná pomohla nadobudnúť víťazstvo”.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Za účelu osláv 30. výročia sovietskej výhry v Druhej svetovej vojne sa sovietská vláda rozhodla vyhlásiť súťaž o najlepšiu pieseň o vojne. V marci 1975 básnik Vladimir Charitonov, ktorý sa zúčastnil vojny, sa stretol so svojím zvyčajným ko-autorom, najmladším skladateľom, Davidom Tuchmanovom s návrhom o napísaní novej piesne k tejto udalosti. Snaha sa líšila mimoriadne od predošlých kolaborácií, ktoré boli disko-ovplyvnené chartbustermi. Niekoľko dní pred konečným termínom priniesol Charitonov jeho lyriku Tuchmanovovi a on zložil pieseň práve včas na to, aby bola nahraná ako zvuková stopa pre orchester. Jeho žena Taťjana Saško, speváčka a textárka piesne, zaspievala pieseň Deň Víťazstva pred porotou.

Porota zložená prevažne zo starších pesničkárov, ktorých vkus sa formoval za Stalinovej éry, však bola s výsledkom mimoriadne nespokojná. Text sa im zdal ľahký a ľahkomyseľný, zatiaľ čo melódia údajne zneužívala „rytmy tanga a foxtrotu “, dva „buržoázne“ tance, ktoré boli v Sovietskom zväze zakázané.

Hoci sa uvedenie piesne silne neodporúčalo, Lev Leščenko, jeden z najpopulárnejších sovietskych spevákov, sa odvážil uviesť ju v premiére počas svojho koncertu v Alma-Ate koncom apríla. Potom pieseň zahral 9. mája v televíznej šou Little Blue Light ďalší spevák Leonid Smetannikov ^[1], ale jeho interpretácia bola dosť nevýrazná a nedokázala upútať pozornosť. Pieseň potom zaznela až 10. novembra, keď ju Leščenko oživil na veľkolepom koncerte, ktorý naživo vysielala sovietska televízia a ktorý sa konal v Kremeľskom kongresovom paláci v Deň milíc . Jeho vystúpenie ohromilo cenzorov, ale ukázalo sa, že malo veľký úspech u publika, ktoré sa dožadovalo opakovania. ^[1]

Odvtedy sa pieseň neustále hrá počas každých osláv Dňa víťazstva v Sovietskom zväze a Rusku, pričom často ukončuje program slávností, pričom posledná strofa sa stráca v zvukoch ohňostroja nad Červeným námestím . Podľa Komsomoľskej Pravdy sa táto pieseň veľmi páčila sovietskemu vodcovi Leonidovi Brežnevovi, najmä v podaní Jozefa Kobzona, a predpovedal Charitonovovi, že „ľudia budú spievať túto melódiu ešte mnoho rokov po tom, čo ty a ja odídeme“. ^[1]

Brežnevovo očakávanie sa nezlyhalo naplniť, čiastočne preto, že, ako vysvetľuje americko-americký výskumník David MacFadyen, "táto silná pieseň nečerpá zo statočnosti mladých vojakov, ale zo súkromných spomienok starnúcich, šediviacich veteránov. Jej dojemná kombinácia radosti počas ohromujúceho víťazstva a smútku nad veľkou stratou znie rovnako aktuálne aj dnes, keď samotná vojna je niečím, o čom mnohí mladí Rusi ani nevedia, ani ich to nezaujíma“. ^[2]

V prieskume uskutočnenom v roku 2015 sa texty Dňa Víťazstva umiestnili na 5. mieste v zozname najpopulárnejších básnických línií v Rusku. ^[3]

Text[upraviť | upraviť zdroj]

RUSKÝ TEXT:

Ден Победы, как он был от нас далёк, Как в костре потухшем таял уголёк. Были вёрсты, обгорелые, в пыли — Этот день мы приближали как могли.

Припев: Этот День Победы Порохом пропах, Это праздник С сединою на висках. Это радость Со слезами на глазах. День Победы ! День Победы ! День Победы !

Дни и ночи у мартеновских печей Не смыкала наша Родина очей. Дни и ночи битву трудную вели — Этот день мы приближали как могли.

Припев:

Здравствуй, мама, возвратились мы не все… Босиком бы пробежаться по росе ! Пол-Европы прошагали, пол- Земли — Этот день мы приближали как могли.

Припев 2x

SLOVENSKÝ TEXT:

Deň Víťazstva, ako bol nám vzdialený, ako horký uhlík v tlejúcom ohni. Kilometre, obhorené tam domy — tento deň nám priblížili jak mohli.

Refrén: V tento víťazný deň, cítiť je púštny prach, sláva všetkým so šedinami na hlavách. To je radosť so slzami na očiach. Deň víťazstva ! Deň víťazstva ! Deň víťazstva !

Dni i noci nad žeravými peciami neprivrela naša otčina oči. Dni i noci najťažšími bitkami — na tento deň všetci dlho čakali.

Refrén:

Ahoj, mama, nie každý z nás sa navráti… Chcel by každý boso dotknúť sa rosy ! Pol Európy prešli sme , polovicu sveta — na tento deň si bude každý pamätať.

Refrén 2x:

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b ^c . Dostupné online. . In Russian
↑ David MacFadyen. Red Stars: Personality and the Soviet Popular Song, 1955–1991. McGill-Queens Univ Press, 2001. ISBN 0-7735-2106-2. Page 180.
↑ . Dostupné online.

Online referencie[upraviť | upraviť zdroj]

(in Russian) Download the song, performed by Leshchenko.
(in Russian) Article in the Komsomolskaya Pravda
(in Russian) Article in the Nezavisimaya Gazeta
(in Russian) History of the song on Tukhmanov's website Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine Archived 2011-07-19 at the Wayback Machine
The first performance of Den Pobedy — Tatyana Sashko and children's chorus, April 1975 na YouTube
Lev Leshchenko is singing Den Pobedy on Russian TV na YouTube
Muslim Magomayev is singing Den Pobedy na YouTube
Version performed by the Alexandrov Ensemble Choir ("Red Army Choir") in 1986 with Eduard Labkovsky as the soloist na YouTube

[kp-1] . Dostupné online. . In Russian

[2] David MacFadyen. Red Stars: Personality and the Soviet Popular Song, 1955–1991. McGill-Queens Univ Press, 2001. ISBN 0-7735-2106-2. Page 180.

[3] . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]