Vláda národnej jednoty (Maďarsko)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/dd/Coat_of_arms_of_Hungary_%281945%29.svg/220px-Coat_of_arms_of_Hungary_%281945%29.svg.png)
Vláda národnej jednoty alebo Szálasiho vláda je označenie pre totalitnú vládu Maďarského kráľovstva od 16. októbra 1944 do 28. marca 1945 pod vedením "Vodcu národa" Ferenca Szálasiho a jeho Šípových krížov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Vláda národnej jednoty bola vytvorená 15. októbra 1944 počas operácie Panzerfaust, pri ktorej bola regentovi Maďarského kráľovstva Miklósi Horthymu odobraná moc. Štát ovládli Šípové kríže na čele s národným socialistom a nadšeným fašistom Ferencom Szálasim, ktorý obsadil post hlavy štátu ako Vodca národa.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f6/Arrow_Cross_Party.jpg/220px-Arrow_Cross_Party.jpg)
Po fašistickom prevrate došlo k ďalšiemu vraždeniu a prenasledovaniu Židov. Asi polovica z celkového počtu 200 000 ľudí budapeštianskej židovskej komunity prišla o život počas podujatí Šípových krížov. Maďarský štát čelil blížiacej sa okupácii Sovietskym zväzom, čo prinášalo demoláciu maďarskej infraštruktúry zo strany ustupujúcej armády Tretej ríše.
Medzitým bola v decembri 1944 založená (za účasti komunistov) protifašistická Fronta národného oslobodenia, ktorá dňa 22. decembra 1944 v Debrecíne zriadila dočasnú vládu v čele s Bélom Miklósom. Vláda vyhlásila 28. decembra vojnu Nemecku a 20. januára 1945 podpísala v Moskve prímerie so Spojencami.
Podľa Hitlera bola Budapešť posledná prekážka ako Červenú armádu zastaviť pred príchodom do Viedne a celého Nemecka. Hitler teda nakázal brániť Budapešť do posledného muža. Pre Sovietsky zväz bolo dobytie Budapešti symbolom prestíže a nároku na Maďarov pri povojnovom rozdeľovaní Európy. Obe strany sa teda do boja pustili s maximálnym odhodlaním a nebrali ohľad na počet padlých vojakov - Budapeštianska operácia. Odstupujúca nemecká armáda nasadila vzdušné sily a začala Budapešť bombardovať. Vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a zničila tiež mnoho domov. Po takmer stodennom boji bolo mesto plné trosiek a mŕtvol. Dňa 13. februára 1945, po dvojmesačnom obliehaní, bola Budapešť dobytá vojskami Červenej armády.
Vláda prestala existovať dňa 28. marca 1945. O deň neskôr našli všetci členovia vlády útočisko v Tretej ríši, kde boli zajatí. Ku koncu vojny spáchal Béla Jurcsek v Rakúsku samovraždu a Arpádovi Henneymu sa podarilo utiecť na západ. Všetci ostatní členovia vlády boli vydaní späť do Maďarska k ľudovému súdu. Vilmos Hellebronth a Emil Szakváry boli odsúdení k doživotným núteným prácam, zatiaľ čo všetci zostávajúci boli odsúdení na trest smrti obesením. Ferenc Szálasi bol súdený za zločiny proti štátu, proti ľudskosti a vojnové zločiny. Popravený dňa 12. marca 1946.
Dňa 4. apríla 1945 po dlhotrvajúcich a ťažkých bojoch dovŕšila Červená armáda osbsadenie maďarského územia. Tento deň sa neskôr v Maďarskej ľudovej republike stal štátnym sviatkom.
Zloženie vlády[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KONTLER, László. Dějiny Maďarska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008 (2. vydanie). 613 s. ISBN 978-80-7106-616-3. (po čeština)
- PRAŽÁK, Richard. Stručná historie států MAĎARSKO. Praha : Nakladatelství Libri, 2005. 145 s. ISBN 80-7277-269-4. (po čeština)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Nemzeti Összefogás kormánya (po maďarsky)
- Szálasi-Korman (fotografie) Archivované 2009-05-01 na Wayback Machine (po maďarsky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vláda národní jednoty (Maďarsko) na českej Wikipédii.