↑SR odstúpila 1 670 km2 svojho územia na východe s približne 40 000 obyvateľmi v prospech Maďarska na základe protokolu o novej hraničnej čiare zo 4. apríla, ktorým sa diplomaticky urovnal maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt z 23. až 25. marca.[1]
↑Od 18. apríla do 27. októbra 1939 vykonával predseda vlády Jozef Tiso tiež funkciu ministra vnútra.
↑Zoznam zostavený na základe výkladu hesla „Slovenská republika“ v Dejinách Slovenského národného povstania 1944 (5. zv., 1984)[4] a Komentovaných prameňov k dejinám Slovenska 1939 – 1945 (2015) od historika Martina Pekára.[5] Vláda bola vymenovaná predsedníctvom Snemu Slovenského štátu 14. marca 1939, avšak jednotlivé ministerstvá boli ustanovené na základe vládneho nariadenia č. 4/1939 Sl. z. zo dňa 15. marca 1939 o zriadení a pôsobnosti ministerstiev Slovenského štátu. Niektorí ministri vlády pôsobili vo vláde počas celého trvania SR, teda celkovo v troch resp. štyroch vládach (Dejiny SNP pokladajú personálne zmeny vo vláde Vojtecha Tuku vykonané po salzburských rokovania v júli 1940 za vznik novej vlády). Dejiny SNP ako konečný dátum poslednej z nich uvádzajú apríl 1945, keďže 4. apríla členovia vlády a ďalší politickí prominenti režimu opustili územie SR a 30. apríla Červená armáda obsadila aj posledný zvyšok Slovenska. Pekár zánik poslednej vlády datuje do 8. mája 1945, kedy predseda vlády Štefan Tiso a ďalší členovia vlády utiahnutí v rakúskom Kremsmünsteri„v mene utečeneckej slovenskej vlády“ (angl.“on behalf of the Slovakian Government in fugitive”) formálne kapitulovali (pozri bližšie Kapitulačný akt vlády Štefana Tisa).
↑Petruf, František (2015), „Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945“, in Hradská, Katarína; Kamenec, Ivan, Slovenská republika 1939 – 1945 (1. vyd.), Bratislava: Veda, str. 49, ISBN978-80-224-1351-0
↑Plevza, Viliam, ed. (1984), „Slovenská republika“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 487