Preskočiť na obsah

Solmizačná stupnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Solmizačná stupnica je spôsob slovného vyjadrenia jednotlivých tónov diatonickej stupnice pomocou slabík. Používa sa obvykle vo výuke hudby.

Jednotlivé slabiky solmizačnej stupnice (ako sa používa v slovenčine) sú: do-re-mi-fa-sol-la-si/ti-do.

I II III IV V VI VII VIII
do re mi fa so la si/ti do
Je to vlastne stupnica c, d, e, f, g, a, h, c, kde tóny nadväzujú spolu na sebe so solmizačnými slabikami.

Jednotlivé slabiky solmizačnej stupnice pochádzajú z počiatočných slabík veršov stredovekej náboženskej hymny Ut queant laxis od San Juan Bautista. V latinčine znie táto hymna takto;

Solmizačná stupnica.

Ut queant laxis

Re sonare fibris

Mira gestorum

Famuli torum

Solve polluti

Labii reatum

Sancte Iohannes

Prvá slabika ut bola v 18. storočí nahradená kvôli „spievateľnosti“ slabikou do (z latinského slova Dominus = pánboh). Vo vydaní Chorálnej knihy cirkevných obradov od F. Žaškovského z r. 1853, s. 229 - 230 je však ešte uvádzaná prvá slabika „ut“.