Redaktor:Martingazak:pieskovisko4

Vzbura v štítnickej doline
Súčasť mimoriadnej situácie v Č-SR po Mníchovskej dohode a prvej viedenskej arbitráži
Dátum november – december 1938 Miesto Štítnická dolina Výsledok Po nepokojoch postupné upokojenie situácie
Protivníci
Česko-Slovensko Slovenská krajina	Maďarské kráľovstvo
Historický portál

Maďarsko-(česko-)slovenský ozbrojený konflikt / Malá vojna 1938 - 1939
Jesenské – Štúrovo – Berehovo – Pribeník – Zostrel lietadla Š-328.237 – Slanec – Rozvegovo – Podkarpatská Rus – Východné Slovensko – Nálet na Spišskú Novú Ves

Vzbura v štítnickej doline boli udalosti spojené s nepokojmi obyvateľstva 18 obcí štítnickej doliny (Rekeňa, Rožňavské Bystré, Genč, Štítnik, Rozložná, Gočaltovo, Ochtiná, Rochovce, Slavošovce, Čierna Lehota, Roštár, Gecelovce, Petrmánovce, Malá Slavoška, Markuška, Hanková, Brdárka a Kobeliarovo) v novembri 1938. Tieto obce ostali viedenskej arbitráži a pripojení oblastí južného Slovenska k Maďarsku bez akéhokoľvek železničného a cestného spojenia so zvyškom Slovenska, čo prinášalo existenčné problémy nielen pre priemysel (papierne v Slavošovciach), ale aj pre zásobovanie obyvateľstva potravinami a základnými potrebami. Obyvatelia prišli o prácu v priemysle a baníctve, kde prevádzky ostali na maďarskej strane novej hranice. Maďarské orgány spočiatku bránili doprave a zamestnávaniu, hoci článok 6 Viedenskej arbitráže Maďarsko zaväzoval k súčinnosti pri riešení problémov. Vzbura, pri ktorej aj obyvatelia čisto slovenských obcií žiadali z existenčných dôvodov o pripojenie k Maďarsku, postupne odoznela po čiastočnej normalizácii hraničného styku (5. decembra 1938 došlo k obnoveniu priechodnosti hraníc a výmeny tovarov). Autonómna slovenská vláda (resp. po 15. marci 1939 vláda Slovenskej republiky) zahájila infraštruktúrne cestné a železničné projekty, ktoré riešili zamestnosť a mali vyriešiť prepojenie doliny so zvyškom Slovenska.