Americká revolúcia

Americká revolúcia
Výbor piatich, ktorý 28. júna 1776 predkladá svoj návrh Deklarácie nezávislosti Druhému kontinentálnemu kongresu vo Philadelphii zobrazený na portréte Johna Trumbulla z roku 1818 s názvom Deklarácia nezávislosti
Dátum	1765 – 1783
Miesto	Trinásť kolónií (1765-1775) Spojené kolónie (1775-1781) Spojené štáty (1781-1783)

Americká revolúcia bola povstaním a politickým hnutím v trinástich kolóniách, ktoré vyvrcholilo, keď kolonisti začali napokon úspešnú vojnu za nezávislosť proti Veľkej Británii. Vodcovia americkej revolúcie boli koloniálni separatistickí vodcovia, ktorí sa pôvodne usilovali o väčšiu autonómiu v

rámci britského politického systému ako britskí poddaní, ale neskôr sa zjednotili na podporu revolučnej vojny, ktorá úspešne ukončila britskú koloniálnu vládu nad kolóniami, nastolila ich nezávislosť a viedla k vzniku Spojených štátov amerických.

Nespokojnosť s koloniálnou vládou sa začala krátko po porážke Francúzska vo francúzskej a indiánskej vojne. Hoci kolónie vo vojne bojovali a podporovali ju, parlament zaviedol nové dane na kompenzáciu vojnových nákladov a odovzdal kontrolu nad západnými územiami kolónií britským úradníkom v Montreale. Zástupcovia viacerých kolónií zvolali kongres Stamp Act, aby formulovali svoju požiadavku. V jeho „Deklarácii práv a sťažností“ sa tvrdilo, že zdanenie bez zastúpenia porušuje ich práva ako Angličanov.

V roku 1767 sa napätie opäť vystupňovalo po tom, čo britský parlament schválil Townshendove zákony, skupinu nových daní a nariadení uvalených na trinásť kolónií. V snahe potlačiť rastúce povstanie v kolóniách, ktoré bolo obzvlášť silné v kolónii Massachusettský záliv, kráľ Juraj III. vyslal do Bostonu vojsko. Miestna roztržka vyústila 5. marca 1770 do masakry v Bostone, pri ktorej vojaci zabili protestujúcich.

Trinásť kolónií reagovalo asertívne. V roku 1772 demonštranti proti daniam na Rhode Islande zničili colný škuner Gaspee kráľovského námorníctva. Počas Bostonského pitia čaju 16. decembra 1773 sa aktivisti prezliekli za Indiánov a vysypali do bostonského prístavu 340 debien s čajom, ktorý patril britskej Východoindickej spoločnosti a mal hodnotu 9 659 libier. Londýn reagoval rázne, uzavrel bostonský prístav a prijal sériu trestných zákonov, ktoré v skutočnosti ukončili samosprávu v Massachusetts. Koncom roka 1774 vyslalo 12 z trinástich kolónií (Georgia sa pripojila v roku 1775) delegátov na prvý kontinentálny kongres, ktorý sa zišiel v Carpenters' Hall vo Philadelphii. Začal koordinovať odpor patriotov, ktorý spočiatku organizovali miestne milície v kolóniách, ktoré získali vojenské skúsenosti vo francúzskej a indiánskej vojne a začali presadzovať práva na samosprávu a obranu.

V roku 1775 vyhlásil kráľ kolóniu Massachusettského zálivu za štát otvoreného vzdoru a vzbury. Druhý kontinentálny kongres, ktorý sa zišiel v dnešnej Independence Hall vo Philadelphii, reagoval 14. júna 1775 povolením na vytvorenie kontinentálnej armády a vymenovaním Georgea Washingtona za jej vrchného veliteľa. Boje sa začali dva mesiace predtým, v apríli 1775, keď sa Briti pokúsili zmocniť zbraní domobrany, ale v bitkách pri Lexingtone a Concorde narazili na odpor. Kontinentálna armáda vyhnala Britov z Bostonu a ponechala patriotom kontrolu nad jednotlivými kolóniami.

V júli 1776 sa druhý kontinentálny kongres ujal riadenia nového štátu. Odsúdil kráľa Juraja III. ako tyrana, ktorý pošliapal práva kolonistov ako Angličanov, 2. júla prijal Leeho rezolúciu o národnej nezávislosti a 4. júla 1776 prijal Deklaráciu nezávislosti, ktorá stelesňovala politické filozofie liberalizmu a republikanizmu, odmietala monarchiu a aristokraciu a slávne hlásala, že „všetci ľudia sú si rovní“.

Boje pokračovali päť rokov, ktoré sú dnes známe ako vojna za nezávislosť alebo revolučná vojna. Počas tohto obdobia sa Francúzsko stalo spojencom Spojených štátov.

Rozhodujúce víťazstvo prišlo na jeseň 1781, keď spojené americké a francúzske vojská zajali celú britskú armádu pri obliehaní Yorktownu. Táto porážka viedla k zrúteniu kontroly kráľa Juraja nad parlamentom, pričom väčšina bola teraz za ukončenie vojny za amerických podmienok. Dňa 3. septembra 1783 Briti podpísali Parížsky mier, ktorou Spojeným štátom odovzdali takmer celé územie na východ od rieky Mississippi a na juh od Veľkých jazier. Približne 60 000 lojalistov sa vysťahovalo na iné britské územia v Kanade a na iné miesta, ale veľká väčšina zostala v Spojených štátoch.

Pôvod

1651 – 1763: Počiatky

Anglická vláda od začiatku anglickej kolonizácie Ameriky uplatňovala politiku merkantilizmu, ktorá bola v súlade s hospodárskou politikou ostatných európskych koloniálnych mocností tej doby. V rámci tohto systému dúfala, že sa jej podarí zvýšiť hospodársku a politickú moc Anglicka obmedzením dovozu, podporou vývozu, reguláciou obchodu, získaním prístupu k novým prírodným zdrojom a akumuláciou nových drahých kovov ako peňažných rezerv. Merkantilistická politika bola charakteristickým znakom viacerých anglických kolónií v Amerike od ich vzniku. Pôvodná listina Virginskej spoločnosti z roku 1606 regulovala obchod v oblasti, z ktorej sa neskôr stala kolónia Virgínia. Vo všeobecnosti bol zakázaný vývoz surovín do cudzích krajín, nedoporučoval sa dovoz zahraničného tovaru a kabotáž bola obmedzená na anglické lode. Tieto nariadenia presadzovalo kráľovské námorníctvo.

Po víťazstve parlamentaristov v anglickej občianskej vojne boli prijaté prvé merkantilistické zákony. V roku 1651 prijal parlament prvý z navigačných zákonov, ktorých cieľom bolo zlepšiť obchodné vzťahy Anglicka s jeho kolóniami a zároveň riešiť dominanciu Nizozemska v transatlantickom obchode v tom čase. To viedlo k vypuknutiu vojny s Nizozemskom v nasledujúcom roku. Po reštaurácii bol zákon z roku 1651 zrušený, ale kavaliersky parlament prijal sériu ešte reštriktívnejších navigačných zákonov. Koloniálne reakcie na tieto opatrenia boli rôzne. Zákony zakazovali vývoz tabaku a iných surovín na neanglické územia, čo mnohým plantážnikom zabránilo získať vyššie ceny za svoj tovar. Okrem toho sa obchodníkom obmedzil dovoz určitého tovaru a materiálov z iných krajín, čo poškodilo zisky. Tieto faktory viedli k pašovaniu medzi koloniálnymi obchodníkmi, najmä po prijatí zákona o melase. Na druhej strane, niektorí obchodníci a miestne priemyselné odvetvia profitovali z obmedzenia zahraničnej konkurencie. Obmedzenia týkajúce sa lodí postavených v zahraničí tiež výrazne prospeli koloniálnemu lodiarskemu priemyslu, najmä kolóniám Nového Anglicka. Niektorí tvrdia, že hospodársky dosah na kolonistov bol minimálny, ale politické trenice, ktoré zákony vyvolali, boli vážnejšie, keďže obchodníci, ktorých sa to bezprostredne týkalo, boli aj politicky najaktívnejší.

Východná časť Severnej Ameriky v roku 1775, vrátane provincie Quebec, trinástich kolónií na atlantickom pobreží a indiánskej rezervácie definovanej kráľovskou proklamáciou z roku 1763. Hranica medzi červenou a ružovou oblasťou predstavuje líniu proklamácie z roku 1763 a oranžová oblasť predstavuje španielske koloniálne nároky.

Vojna kráľa Filipa prebiehala v rokoch 1675 až 1678 medzi kolóniami Nového Anglicka a niekoľkými domorodými kmeňmi. Bola vedená bez vojenskej pomoci Anglicka, čím prispela k rozvoju jedinečnej americkej identity oddelenej od identity Britov. Tento vývoj urýchlilo aj opätovné dosadenie kráľa Karola II. na anglický trón. Nové Anglicko malo silné puritánske dedičstvo a podporovalo parlamentnú vládu Spoločenstva, ktorá bola zodpovedná za popravu jeho otca Karola I. Massachusetts neuznalo legitímnosť vlády Karola II. viac ako rok po jej nástupe. Karol II. sa tak v 80. rokoch 17. storočia odhodlal dostať kolónie Nového Anglicka pod centralizovanejšiu správu a priamu anglickú kontrolu. Novoanglickí kolonisti sa proti jeho snahám ostro postavili a Koruna v reakcii na to zrušila ich koloniálne listiny. Karolov nástupca Jakub II. zavŕšil tieto snahy v roku 1686 vytvorením konsolidovaného domínia Nové Anglicko, ktoré zahŕňalo aj predtým samostatné kolónie New York a New Jersey. Edmund Andros bol vymenovaný za kráľovského guvernéra a poverený riadením nového domínia pod jeho priamou vládou. Koloniálne zhromaždenia a mestské schôdze boli obmedzené, boli zavedené nové dane a práva boli obmedzené. Vláda domínia vyvolala v celom Novom Anglicku trpkú nevôľu; presadzovanie nepopulárnych zákonov o plavbe a obmedzovanie miestnej demokracie kolonistov veľmi rozhnevalo.

Obyvateľov Nového Anglicka však povzbudila zmena vlády v Anglicku, keď kráľ Jakub II. fakticky abdikoval, a 18. apríla 1689 populistické povstanie v Bostone zvrhlo vládu domínia. Koloniálne vlády si po povstaní opäť upevnili svoju kontrolu. Noví panovníci Viliam a Mária udelili jednotlivým kolóniám Nového Anglicka nové listiny a obnovila sa miestna demokratická samospráva. Nasledujúce vlády Koruny sa nepokúšali obnoviť domínium.

Nové hranice vytýčené kráľovskou proklamáciou z roku 1763

Nasledujúce britské vlády však pokračovali v snahe zdaňovať niektoré tovary a prijali zákony regulujúce obchod s vlnou, klobúkmi a melasou. Zákon o melase z roku 1733 bol pre kolonistov obzvlášť nepríjemný, keďže významná časť koloniálneho obchodu sa spoliehala na melasu. Dane vážne poškodili hospodárstvo Nového Anglicka a viedli k nárastu pašovania, podplácania a zastrašovania colníkov. Koloniálne vojny vedené v Amerike boli tiež zdrojom značného napätia. Napríklad koloniálne vojská Nového Anglicka počas vojny kráľa Juraja v roku 1745 dobyli pevnosť Louisbourg v Akádii, ale britská vláda ju potom v roku 1748 odstúpila späť Francúzsku výmenou za Čennai v ďalekej Indii, ktorú Briti stratili v roku 1746. Kolonistom Nového Anglicka sa nepáčili straty na životoch, ako aj úsilie a výdavky spojené s dobytím pevnosti, len aby ju vrátili svojmu niekdajšiemu nepriateľovi, ktorý pre nich zostal hrozbou aj po vojne.

Niektorí autori začínajú svoje dejiny americkej revolúcie víťazstvom britskej koalície v sedemročnej vojne v roku 1763 a vnímajú francúzsku a indiánsku vojnu, akoby to bolo americké divadlo sedemročnej vojny. Lawrence Henry Gipson píše:

Možno povedať, že americká revolúcia bola dôsledkom anglo-francúzskeho konfliktu v Novom svete, ktorý prebiehal v rokoch 1754 až 1763.

Kráľovská proklamácia z roku 1763 upravila hranice územia západne od novobritského Quebecu a západne od línie vedúcej po hrebeni pohoria Allegheny, čím sa z neho stalo domorodé územie, ktoré bolo na dva roky zakázané osídliť kolóniami. Kolonisti protestovali a hraničná čiara bola upravená sériou zmlúv s domorodými kmeňmi. V roku 1768 Irokézovia súhlasili so zmluvou z Fort Stanwix a Čerokíji súhlasili so zmluvou Hard Labour, po ktorej v roku 1770 nasledovala zmluva z Lochaberu. Tieto zmluvy otvorili väčšinu územia dnešného Kentucky a Západnej Virgínie pre koloniálne osídlenie. Nová mapa bola zostavená na základe zmluvy z Fort Stanwix, ktorá posunula hranicu oveľa ďalej na západ.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku American Revolution na anglickej Wikipédii.