Slabika
(Presmerované z Sylaba)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/17px-Disambig.svg.png)
Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.:
- fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositeľ všetkých supragmentálnych javov daného jazyka
- nositeľ prozodických vlastností (prízvuk, kvantita, melódia) [pražská škola]
- najmenší celostný rytmický úsek zvukového útvaru jazyka, ktorý má začiatok, stred a koniec [Ľ. Novák 1978]
- jednotka, ktorej základnou funkciou je utvárať kontrastné spojenia foném [E. Pauliny 1979]
- základná syntagmaticko-paradigmatická fonotkatilná a fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom sonority v ktorom sa manifestuje kontrastnosť a dištinktívne príznaky fonických prvkov a ktorý je nositeľom všetkých suprasegmentálnych javov v príslušnom jazyku.
- Každá slabika = 1 vrchol sonority (najzvučnejší vrchol = vokál)
Rozlišuje sa najmä:
- zatvorená slabika - je zakončená spoluhláskou, napr.: sed (v slove sused)
- otvorená slabika - je zakončená samohláskou alebo dvojhláskou, napr. su (v slove sused), die (v slove dieťa)