Charbin
Charbin | ||
subprovinčné mesto | ||
Vchod do parku Sun Island
| ||
|
||
Oficiálny názov: 哈尔滨 | ||
Štát | Čína | |
---|---|---|
Súradnice | 45°45′00″S 126°38′00″V / 45,75000°S 126,63333°V | |
Rozloha | 53 068 km² (5 306 800 ha) | |
Obyvateľstvo | 10 635 971 | |
Hustota | 200,42 obyv./km² | |
Wikimedia Commons: Harbin | ||
Webová stránka: www.harbin.gov.cn | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Charbin (slovenský normovaný názov; po čínsky 哈尔滨 - pchin-jin Hā'ěrbīn - slov. prepis Cha-er-pin) je subprovinčné mesto v čínskej provincii Chej-lung-ťiang. Je to hlavné správne, hospodárske, kultúrne a dopravné centrum severovýchodnej Číny, ako aj najväčšie mesto a správne stredisko provincie Chej-lung-ťiang.
Leží na rieke Sungari neďaleko hranice s Ruskom. Bolo vybudované od konca 19. storočia skôr v európskom ako ázijskom štýle, preto dostal prezývku Paríž východu (alebo aj Moskva či Petrohrad východu); dodnes je tu poznať ruský vplyv. Dnes v meste žije vyše 10 miliónov ľudí.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Územie dnešného mesta bolo osídlené najneskôr na konci kamennej doby (okolo roku 2200 pred Kr.).
Základy moderného mesta boli položené v roku 1895, keď tu cárske Rusko začalo stavať Transmandžuskú železnicu (neskôr premenovanú na Východočínsku železnicu). Charbin sa stal centrom výstavby, boli tu ubytované desiatky tisíc ruských inžinierov, úradníkov, vojakov a obchodníkov s rodinami. Počas rusko-japonskej vojny (1904–1905) sa dôležitosť mesta ešte zvýšila, lebo tu bola hlavná základňa ruskej armády v Mandžusku. Po októbrovej revolúcii do mesta prišli desaťtisíce emigrantov z Ruska. Počet obyvateľov veľmi rýchlo vystúpil, vtedy išlo o najväčšiu komunitu Európanov v Ázii.
V roku 1932 sa začala japonská okupácia Charbinu, ktorá trvala až do skončenia druhej svetovej vojny. V bezprostrednom okolí mesta robili Japonci vedecké a vojenské experimenty známe ako Unit 731, pri ktorých na čínskych a spojeneckých zajatcoch testovali chemické a biologické zbrane.
Po zriadení Čínskej ľudovej republiky mesto zostalo dôležitým správnym centrom a dopravným uzlom. Bolo tu vybudovaných veľa tovární, medzi nimi továrne na výrobu traktorov, cementu, turbín, strojov a petrochemické rafinérie. Na prelome 80. a 90. rokov bolo mesto otvorené zahraničnému obchodu a zahraničným investíciám, takže od tej doby zažíva ekonomický boom.
V roku 2000 tu bola otvorená Dračia veža (Lung tcha), 8. najvyššia veža Číny.
Ruský katolícky exarchát[upraviť | upraviť zdroj]
20. mája 1928 bol Charbine zriadený exarchát pre ruských katolíkov byzantského obradu, ktorý je od r. 1953 vakantný (uprázdnený, bez exarchu).[1] Jeho dočasným správcom bol v roku 1934 aj slovenský jezuita Vendelín Javorka. Po druhej svetovej vojne väčšina jeho veriacich ušla do Austrálie, Severnej alebo Južnej Ameriky, časť bola deportovaná do Sovietskeho zväzu.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charbin na českej Wikipédii.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Апостольский экзархат Харбина na ruskej Wikipédii.